Hlavná stránka

Akcie

HISTÓRIA

- Dejiny farského chrámu

- Kňazi pôsobiaci vo farnosti

FARNOSŤ

- Kronika Farnosti

- časopis Františkánske zvony

BOHOSLUŽBY

FARSKÉ OZNAMY

ÚMYSLY SV. OMŠÍ

SVIATOSTI

MODLITBY A PRIKÁZANIA

FOTOGALÉRIA

SPOLOČENSTVÁ

- Ružencové bratstvo

- Farská ekonomická rada

- Spevácky zbor

PREZENTÁCIE - ÚVAHY

LINKY

KONTAKT

 

Dejiny farského chrámu sv. Petra a sv. Pavla a priľahlého kláštora

 

    Rehoľa menších bratov ( ORDO FRATRUM MINORUM ) – františkánov sa usadila v Nitre na predmestí už v r.1230, keď nitriansky biskup Jakub posvätil kostol a odovzdal ho mníchom do užívania. Kostol Blahoslavenej Panny Márie a kláštor stál na Andrašku (približné miesto na dnešnej Mariánskej ul. na Párovciach). Zničený bol požiarom a následne obnovený, avšak v r. 1441 ho z neznámych príčin zbúrali vojská Jána Forgácha, pána blízkeho hradu Gýmeš. Na tom istom mieste rehoľníci za pomoci ostrihomského arcibiskupa a župnej podpory znovu postavili kostol s kláštorom. V r. 1552 ho takmer zničili Turci a neskôr pohromu dokončili vzbúrenecké vojská Zápoľského. Pre nepokojné časy františkáni odišli do Bratislavy a nechali kláštor aj s kostolom v ruinách.
        Druhýkrát priviedol františkánov do Nitry biskup Ján Telegdy v r. 1624. Už v r. 1630 bola definitívne ukončená výstavba kostola a kláštora v Hornom meste pod hradom. Pôvodne renesančný kostol zasvätili sv. Petrovi a Pavlovi. Na bočnej stene kostola je osadená pamätná tabuľa z príležitosti jeho posviacky, najskôr bola maďarská, od r. 1942 je slovenská. V čase výstavby, ako všetky kostoly žobravých rádov v tom období, nemal vežu. V r.1732 bola ku kostolu pristavaná veža s vlašskou čiapkou a ukončená dvojkrížom. V r. 1943 župan Štefan Haššík zrealizoval bočné prechody cez vežu. V rokoch 1664 – 66 dal nitriansky biskup Juraj Selepčéni pristavať 4 kaplnky zo západnej strany kostola. Neskôr nad ne postavili oratórium so samostatným točitým schodiskom vedúcim ku kaplnke sv. Jozefa, až od r.1938 je oratórium prepojené s chórom oceľovými schodmi. V r. 1724 bol prikúpený pozemok na prístavbu kláštora, ktorá bola neskôr zrealizovaná.
        Kostol v priebehu dejín trikrát vyhorel. V r.1663-64 sa premenil na modlitebňu, ktorá niesla meno sultánovej matky. Po rozdelení spoločnej mestskej farnosti na Dolné a Horné mesto sa 10.6.1787 františkánsky chrám stáva farským chrámom. Farnosť sa rozprestiera od Mostnej ulice, Vikárskej ulice, zaberá celý hradný komplex a priľahlé časti ako aj samotný Zobor a Šindolku. V minulosti patrili k farnosti aj Drážovce (do 31.12.1787), Hrnčiarovce ( do r.1807), Chrenová (do 1.7.1998), Malé Janíkovce a majere Selenec a Mikov dvor.
      Do farnosti Nitra -Horné mesto v súčasnosti patria tieto sakrálne objekty: bazilika sv. Emeráma, kaplnka sv. Ladislava vo veľkom seminári, kaplnka sv. Gorazda v malom - novom seminári, kaplnka Božieho milosrdenstva v Charite, kaplnka sv. Františka Saleského v Centre pre nepočujúcich - Effeta.

 

        K severnej strane kostola prilieha dvojpodlažný kláštor napojený na kostol krížovou klenutou chodbou, ktorú obiehajú tri krídla kláštora v súčasnosti je prepojenie len na južné krídlo kláštora - byty pre presbyterov). Tri krídla a západná chodba utvárajú vnútrooblokové nádvorie. Od 6.11.1944 do 23.3.1945 severnú časť kláštora zaberali nemeckí vojaci. Po bombardovaní kláštora bolo potrebné urobiť rozsiahle opravy, najmä kvardinariátu (dnešná kancelária), kde sa preborila strecha až do sakristie. Počas komunistického vládnutia kláštor (okrem Farského úradu a západnej chodby) slúžil odboru výstavby Krajského Národného Výboru a od. r.1956 ako Poľnohospodárske múzeum. Od r. 1992 bol kláštor postupne odovzdávaný pôvodným majiteľom. Františkáni kláštor dlhodobo prenajali Charite, ktorá po rozsiahlych opravách severnej a východnej časti kláštora v r.1994 slúži najbiednejším. Od roku 1977 farnosť Nitra - Horné mesto prechodne spravujú diecézni kňazi.

 

        Františkánsky chrám sv. Petra a Pavla je postavený na mieste staršej kaplnky sv. Petra a Pavla. Kostol je jednoloďový, s predĺženým polygonálne uzavretým presbytériom (svätyňou). Zo západnej strany lode môžeme voľne prejsť do štyroch kaplniek. Kostol je z východnej strany spojený s kláštorom.

 

        Presbytérium je od lode kostola oddelené triumfálnym oblúkom. V presbytériu sa nachádza hlavný oltár sv. Petra a Pavla. Zaznamenal rôzne prestavby. Pôvodne bol drevený. V roku 1747 staviteľ Herbert vybudoval nový oltár z kameňa v barokovom slohu. V roku 1777 boli na oltár postavené dva kamenné podstavce (vo vnútri relikvie), na ktorých stáli sochy sv. Petra a Pavla. Boli nadživotnej veľkosti. Keďže sochy s podstavcami mali značnú váhu a tlačili na klenbu krypty boli odstránené v roku 1845 a následne v roku 1860 predané vrábeľskej fare za dvadsať zlatých, kde dodnes stoja pred vchodom do kostola. Sochy boli nahradené amatérskym obrazom patrónov chrámu od Petra Ňulašiho. V roku 1935 bol nahradený súčasným obrazom od známeho nitrianskeho umelca Edmunda Massanyiho. Oltárny obraz je zovretý stĺpmi s hlavicami, na ktorých sú sochy anjelov. Nad oltárnym obrazom sa nachádza oko svätej Božej prozreteľnosti, nad ním znak spojenia Ježiša Krista s Františkom a vrchol oltára zdobí kríž. Na hlavnom oltári sa nachádza tabernákulum (svätostánok).
    Anjeli s horiacimi pochodňami z 18. stor., ktorí sa nachádzajú súmerne po stranách oltára nám symbolizujú stálu prítomnosť Spasiteľa vo svätostánku.

 

       Na východnej strane svätyne oproti oknám sa nachádzajú obrazy sv. Jána Nepomuckého a sv. Barbory. Za obrazom svätej mučenice sa našiel v r. 1787 kamenný kváder, v ktorom bola zabudovaná oválna dóza opatrená pečaťou. Vo vnútri dózy boli relikvie.

 

    Na drevenej ambone z 1.pol.18. stor., pôvodne z refektára je zobrazený sv. František ako káže spolubratom. V r. 1969-70 vo svätyni pribudol drevený oltár k ľudu a odstránili sa „šranky,, deliace svätyňu od lode kostola, podľa smerníc II. vatikánskeho koncilu. Vedľa oltára stojí veľmi pekne vyrezávaný kríž. Synagóga bola predaná mestu v r. 1982 vtedajšiemu ONV. Vdp. Ladislav Vrábel zachránil časť lavíc pred zničením a inštaloval ich do sanktuária a chrámového priestoru.

 

        V lodi pri triumfálnom oblúku až do roku 1979 boli oltáre sv. Antona Paduánskeho – vľavo a sv. Františka z Asissi – vpravo. Vzhľadom k tomu, že boli zpráchnivelé, urobili sa aspoň kópie ich obrazov, ktoré dodnes visia nad pôvodnými oltármi. Obrazy znovu namaľoval akad. maliar Jozef Zaťko. Pod nimi sú osadené na konzolách sochy Božského Srdca Ježišovho - vľavo a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie – vpravo.

 

        Drevené dubové lavice sú zoradené do dvoch radov.

 

V strede na výchonej stene lode je baroková kazateľnica z r. 1747. Na akustickej strieške sa nachádza socha Ježiša - dobrého pastiera a pod ním dvaja anjeli. Zospodu striešky môžeme vidieť symbol Ducha Svätého - holubicu. Na kazateľnicu je vstup zo západnej chodby kláštora. Z kazateľnice vyčnieva ruka v habite s krížom – symbol hlásania Ježiša Krista ukrižovaného (nachádza sa v chrámoch, kde pôsobili kazateľské rehole).

 

        Vpravo môžeme vidieť krásny obraz Madony s dieťaťom v náručí.Táto olejomaľba je z 19. stor.

 

     Vzadu pod chórom sa nachádza kamenný reliéf Matky ustavičnej pomoci.
       

 

     Chór bol najskôr drevený, v r. 1770 bol nahradený murovaným chórom, podopretým dvomi stĺpmi.
     Chór niesol meno „chór Panny Márie“. V r. 1938 bol prepojený schodmi s oratóriom (najskôr boli drevené).

 

       Dnešný organ je z r. 1942 zhotovený firmou Važanský, 25.10.1942 ho posvätil arcibiskup Karol Kmeťko. V zadnej časti, pri stene sú umiestnené lavice, pravdepodobne z refektára. Na chóre je okno do lurdskej kaplnky.

 

     Priestory presbytéria (svätyne) a lode sú zaklenuté lunetovou klenbou a kaplnky valenými klenbami. V r. 1977 bolo potrebné oceľovými tiahlami zviazať klenbu nad triumfálnym oblúkom.

 

        Vo svätyni sú v lunetách nad oknami maľby sv. evanjelistov a v lodi je v nich znázornená kresťanská symbolika. Lunety sú zvýraznené lemovaním. V centrálnej časti klenby vo svätyni je maľba Panny Márie v spoločnosti anjelov, so zemeguľou pod nohami a nad hlavným oltárom je namaľovaná kniha zapečatená siedmymi pečaťami a na nej Baránok – Ježiš Kristus, ktorý jediný z celého viditeľného i neviditeľného sveta je hoden vziať knihu pred ustanovením svojho večného kráľovstva a otvoriť jej pečate, lebo bol zabitý a svojou krvou vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa (Porov. Zjv 5, 9).

 

      V osi lode kostola na klenbe sú od zadnej časti dopredu namaľované postupne tieto maľby: anjel s trubkou,

 

                 anjel s hovoriacou páskou Ecce panis angelorum
                 (Hľa chlieb anjelský),

 

                     anjeli s hostiou v monštrancii,

 

                         anjel s kadidlom

 

         a holubica – symbol Ducha Svätého. Nad triumfálnym oblúkom je maľba Boha - Otca.

 

      Lurdská kaplnka sa v histórií volala aj loretská a bola v nej čierna madona. Tri steny kaplnky sú vyložené kameňom do výšky spodnej časti okna. Na oltári sú sochy: Panny Márie a sv. Bernadety. Počas veľkonočného obdobia kaplnka slúži ako „Boží hrob“, cez Vianoce je tu umiestnený „Betlehem“.

 

        Druhá kaplnka zo zadnej časti kostola má v centrálnej časti oltára sv. Kríž, po jeho ľavej strane je sv. Mária – matka Ježišova a vpravo stojí sv. Ján. Pod krížom je v obrazovej skrinke obraz sv. Márie Magdalény so zopnutými rukami smerom ku krížu. V medajlóniku, vo vrchnej časti oltára je obraz sv. Michala Archanjela, ktorý je zobrazený ako vojak proti mocnostiam zla a na jeho štíte je nápis Quis et Deus (Kto ako Boh). Na stĺpoch oltára sa nachádzajú anjeli, ktorí držia v ruke symboly Ježišovho utrpenia: vľavo kalich, vpravo žrď so špongiou.

 

        Na boku pri lodi kostola je na konzole socha sv. Terézie z Lisieux. V druhej a tretej kaplnke sa nachádzajú spovednice, ktoré sem boli inštalované v r. 1996 po kánonickej vizitácií, ktorú vykonal vtedajší nitriansky pomocný biskup František Rábek, dovtedy boli spovednice iba na I. podlaží v južnom krídle kláštora, blízko sakristie.

 

     Tretia kaplnka sv. Anny má na oltárnom obraze zobrazených sv. Joachima a Annu s Pannou Máriou. Pod hlavným obrazom tejto kaplnky je umiestnený obraz sv. Apolónie, patrónky zubných lekárov. Po bokoch oltára môžeme vidieť sochy sv. žien, pravdepodobne Alžbetu Durínsku vľavo a Teklu vpravo. Vľavo od oltára od r. 2005 visí obraz Božieho milosrdenstva.

 

        Na uschovanie sviatosti oltárnej počas veľkonočného Trojdnia slúži štvrtá kaplnka sv. Jozefa – v období baroka bola bohato dekorovaná. Sv. Jozef na oltárnom obraze bozkáva ruku Ježiškovi. Nad oltárnym obrazom je v medailóne sv. Anežka Česká a na svätostánku socha pražského Jezuliatka. Na bokoch oltára sa nachádzajú sochy sv. Františka Xaverského a sv. Jána Nepomuckého. Tento oltár je najstarším „slavianskym“ oltárom v Nitre (tak píšu o ňom františkáni). Nachádzal sa tu už za čias Uhorska a zvýrazňuje slovanské myslenie nitrianskych františkánov a veriacich.

 

      Na boku kaplnky pri lodi je osadená na konzole socha sv. Jozefa s Ježiškom. Skoro pod ňou sa nachádza medená krstiteľnica z r. 1934. V jej blízkosti je miesto pre paškál, okrem veľkonočného obdobia kedy je umiestnený vo svätyni – pri obetnom stole.

 

      V tejto kaplnke je bočný východ a taktiež dvere k schodisku, vedúcemu na oratórium.

 

 

        Pod kaplnkami, ako aj časťou svätyne a lode sú krypty, kde sú pochovaní františkáni a dobrodinci kláštora, spolu okolo 600 osôb. V r. 2002 boli truhly v krypte dôstojne vložené do otvorov v stenách a zamurované tie truhly, ktoré počas minulého režimu niekto vybral. Po vyčistení priestorov sú krypty od r. 2003 prístupné verejnosti k modlitbe za duše zosnulých - vždy začiatkom novembra. Taktiež na Mestskom cintoríne, neďaleko kaplnky vzkriesenia z roku 1850 majú františkáni svoje hroby.

 

        Zariadenie kostola je barokové z 18. stor. Po obvode lode a kaplniek je umiestnená krížová cesta.

 

        V r.1762 boli do refektára (kláštorná jedáleň, kde rehoľníci sýtia telo jedlom a zároveň ducha náboženským čítaním) privezené stallá s motívmi zo života zakladateľa rehole sv. Františka z Assisi (+ 1226) a výjavy zo založenia, histórie a života rádu františkánov. Ich autorom je rádový umelec František Xaver Seegen (1724 – 1780) pochádzajúci z Viedne. Pôvodne boli pozlátené, avšak kapitulárne zasadnutie 8. 7. 1763 rozhodlo pozlátku odstrániť, lebo to nesvedčilo chudobe rehole. Podľa zachovaných fotosnímok pôvodne v refektári bolo 35 týchto vzácnych reliéfnych plastík (slúžili ako operadlá k laviciam) a jedna trojrozmerná socha Ukrižovaného s postavami Márie a Jána od toho istého autora. V r. 1950 boli dubové reliéfy premiestnené do kostola. Dnes je väčšina umiestnená v kostole - 30 ks, vo Farskom úrade – 3 ks. Ostatné boli vraj odvezené do zbierok Slovenskej Národnej Galérie v Bratislave za čias necirkevného vlastníka. Ten, kto by chcel presne vedieť, čo ktorý reliéf znázorňuje, mal by si zaobstarať 304 – stranovú knihu Kvetinky sv. Františka, vo svete známu pod talianským názvom Fioretti. V roku 1944 ju vydal Samovzdelávací krúžok františkánskych bohoslovcov v Žiline. V knihe je aj 11 reprodukcií reliéfov z nitrianského kláštora.
        Okná kostola sú so segmentovým a eliptickým oblúkom. V roku 2003 bola zrealizovaná výmena okien a bočných dverí kostola v kaplnke sv. Jozefa. Cez interiér kostola prebieha vnútorná rímsa.

 

        Veža mala pôvodne jeden vstup a to iba v osi lode kostola. Až v roku 1943 boli zrealizované bočné vstupy do veže, ako aj vymenené pôvodné dvere (z tohto roku je aj čadičová komunikácia od Župného domu až po hrad).

 

      Pri týchto prácach dolnej časti veže vykopali sa aj dva vzácne reliéfy, z ktorých prvý z talianského mramoru so scénou apoštolov sv. Petra a Pavla (zo zač. 16. stor.) tvoril súčiastku oltárneho obrazu a bol pri obsadení Nitry Turkami v roku 1663 – 64 zlomený a použitý ako schod pod vežou (úroveň chodníka bola nižšie). Tento reliéf bol osadený do steny, vľavo od veže. Druhý mramorový reliéf z polovice 16. stor. je rozmerovo väčší a je na ňom scéna zmŕtvychvstania Krista, osadený je na vonkajšej stene kaplniek. Tieto reliéfy svedčia o vysokom majstrovstve ich autora a ide o cenné nálezy aj z hľadiska historického a pamiatkového. Na pravej strane od veže sa nachádza v nike sv. Anton Paduánsky a tabuľa približujúca stručné dejiny tejto kultúrnej pamiatky.
   Nad každými vežovými dverami sa nachádza prelomený trojuholníkový štít. Nad bočnými vstupmi sa nachádzajú plné okná. Vo výške zvonov sa nachádzajú okná s mriežkou na každej stene veže. Vo výške styku steny a strechy kostola sa nachádza rímsa na veži. Vežu ako aj vnútro kostola zdobia prípory – okrasné necelé stĺpy.

 

      Pôvodné zvony sa roztopili pri požiari v roku 1791 a tak v roku 1797 boli zhotovené nové klasisistické zvony majstrom K. Filgraderom. V roku 1799 ich požehnal (3 zvony) biskup - bernolákovec František Xaver Fuchs a boli osadené do veže. Počas prvej svetovej vojny postihol zvony smutný osud, v roku 1914 boli dva väčšie zvony odovzdané zbrojárskemu priemyslu. Zvonilo sa iba malým zvonom, ktorý nesie meno Panna Mária. V jubilejnom roku 2000 boli odliate chýbajúce 2 zvony sv. Petra a Pavla a sv. Andreja Svorada a Benedikta. Na zvone sv. Petra a Pavla je nápis: „Bože žehnaj našu farnosť“ a na zvone sv. Andreja Svorada a Benedikta je veta: „Bože, žehnaj naším dobrodincom“. V tom istom roku boli požehnané J. Em. Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom SJ a inštalované do veže. Zvony v našom kostole znovu plnia svoje poslanie. Možno povedať, že zvuk zvonov sprevádza ľudí od narodenia až po hrob. Zvony nás zvolávajú do chrámu, svojim osobitým hlaholom rozdávajú ľuďom radosť a zväčšujú slávnosť a vznešenosť sviatočných chvíľ. A tie isté zvony vedia vyjadriť bolesť i veľký smútok, napríklad pri pohrebe alebo veľkom nešťastí v obci či v celej vlasti.
        Do veže sa vchádza z chórusu, presne za organom.

 

    Organ je dvojmanuálový s pedálom, traktúra je pneumatická, vzdušnice sú kúželkové, má 1174 píšťal.

 

      V exteriéri pred kláštorom a zároveň vedľa kostola môžeme vidieť kríž vedľa ktorého stojí Panna Mária a sv. Ján. Bol postavený v r. 1796, renovovaný v r. 1972.

 

        Možno si niekto kladie otázku: „Prečo je kostol zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi?“. Vieme iba toľko, že je postavený na mieste staršej kaplnky sv. Petra a Pavla a preto sa ponechalo toto patrocínium aj pre františkánsky kostol zo 17. stor.
        Od r. 1734 františkáni písali históriu kostola a kláštora. Je zapísaná do 3. zväzkov. Prvé dva boli písané v latinčine (nevie sa kde sú) a posledný tretí, po slovensky písaný zväzok nesie názov História domus a jeho časové rozpätie je od r. 1934 až do r. 1950, keď boli rozpustené kláštory.
        Tu sa dozvedáme, že v roku 1936 pôsobil v tomto chráme a kláštore známy básnik katolíckej moderny Rudolf Dilong OFM.
        V r. 1937 píšu františkáni že „kostolíček náš je útulný, milý a preto je veriacimi rád navštevovaný“ a my si nemôžeme nič viac želať, len, aby to tak vždy bolo.

 

© 2012 Rímskokatolícka cirkev Nitra - Horné mesto